Každý z nás už parfum alebo toaletnú vodu aspoň raz v živote použil. Ak to nebolo pri prvom rande, tak určite pri veľkonočnej šibačke, pri ktorej sme naše drahé slečny a dámy trápili lacnými, ťažkými, nos penetrujúcimi vôňami z najbližšej drogérie. Dúfam, že nám toto olfaktorické previnenie jedného dňa odpustia.
Určite sa vám už stalo, že ste sa otočili za okolo idúcou slečnou nielen kvôli jej pekným modrým očiam, ale aj kvôli vôni, ktorá sa za ňou tiahla ako zamatový závoj. Rovnako ste však určite zažili aj situácie, keď to prítomný nadšenec prehnal s objemom toho, čo na seba doslova vylial. Špecialistov, ktorí si myslia, že deodorant je náhradou za parfum ani snáď nemusím spomínať. Nezabúdajte, že pokiaľ ide o parfumy, menej je viac!
Parfumy sú neodmysliteľnou súčasťou nášho všedného dňa, avšak aj niečo tak všedné môže zmeniť človeku život. Mne osobne sa neraz stalo, že vďaka tomu správnemu parfumu som sa ocitol v spoločnosti pôvabnej dámy, prípadne si ma ľudia lepšie zapamätali. Poďme teda zapracovať na našich vedomostiach „fajnšmekra“ v oblasti parfumov.
Na začiatku boli egyptské kadidlá
Slovo parfum pochádza z latinského výrazu „per fumum“, čo znamená „cez dym“. Podľa definície je parfum kvapalná zmes alkoholu a rôznych vonných látok, prípadne ich zmesí. Vonné látky sú prírodne alebo syntetické látky, ktoré receptory v nose interpretujú ako vône. Vône sú teda do väčšej miery najmä percepčné interpretácie. Parfumy menia alebo kryjú vôňu tela a slúžia tak hlavne k zlepšeniu vlastného pocitu a taktiež k upraveniu vlastného obrazu v kontakte s inými ľuďmi. Tu si dovolím poznamenať, že ten istý gentleman môže spraviť dvojaký, diametrálne odlišný, dojem podľa toho aký parfum má práve na sebe.
Počiatky parfumov môžeme nájsť už v starom Egypte, kde kňazi v rámci náboženských obradov používali rôzne vonné kadidlá. Okrem toho boli taktiež odborníci v oblasti olejov a balzamov, ktoré používali na zvelebenie ľudského tela a jeho krásy. Prvé známky parfumov sa našli už v záznamoch o križiakoch, ktorí priniesli do Európy tzv. levanduľovú vodu. V 15. storočí, kedy boli Benátky na vzostupe a stali sa európskym centrom obchodu s koreninami a inými cudzokrajnými látkami, sa v Európe rozmohla výroba éterických olejov a začalo sa vo veľkom destilovať. Jedno meno by sme si predsa len mohli zapamätať. Podľa historických údajov to bola Caterina de’ Medici, ktorá sa zaslúžila o to, aby vzniklo “parfumérske remeslo“. Neskôr túto úlohu parfumového guru prebral alchymista Francesko Tambarelli a v meste Grasse založil laboratórium za účelom výroby vôní.
Eau de Toilette alebo Eau de Parfum?
S týmito označeniami sa stretnete na flakóne každej vône. Čo teda znamenajú? Nie je to vôbec žiadna veda. Rozdiel je v sile chemickej koncentrácie konkrétnej vône. Pri Eau de Toilette, teda toaletnej vode je bežná koncentrácia vonných látok v rozmedzí od 6 do 9 percent, v extrémnych prípadoch to môže byt aj viac. Eau de Parfum, teda parfumová voda naproti tomu obsahuje 10 až 14 percent vonných látok. Extrémne varianty môžu dosahovať dokonca až 20 percent. Čo so týka výroby, je nutné podotknúť, že väčšina dnes používaných aróm a vôní sa bežne syntetizuje a nové vône sa hľadajú len veľmi ťažko.
Aj parfum má srdce
V oblasti vôní existujú, najmä v potravinárskom priemysle, celé výskumy, ktoré pomáhajú taktiež chemickým znalcom v oblasti parfumov. Parfumy môžeme rozoznať a opísať pomocou tzv. „vonných nôt“. Jedná sa o typy vôní, ktorých charakteristiky sú natoľko homogénne, že sa dajú spojiť do tried. Základný rozdiel je medzi pánskymi a dámskymi vôňami, avšak treba poznamenať, že pri niektorých triedach sa tento rozdiel pomaly rozplýva.
- Typické dámske vonné noty – kvetinová, sladká, púdrová
- Typické pánske noty – citrusová, kožená, drevená.
Presne ako skvelý kokteil, tak aj parfum sa tradične skladá z troch častí – hlavy, srdca a základu. Hlava parfumu je to, čo vnímame v prvých minútach po aplikácii parfumu na pokožku. Tu vyzývam pánov aby si nikdy nekupovali nič, čo si nevyskúšali na vlastnej koži. Na skúšobnom papieriku síce dostanete prvý dojem o produkte, avšak každý parfum reaguje s prirodzeným pachom pokožky inak. Srdce parfumu je to, čo cítime, keď po pár minútach až hodinách vyprchá hlava parfumu. Na prekvapenie je niekedy práve toto srdce akoby úplne iný parfum. Dosť často sa srdce skladá z jemných odtieňov hlavného elementu parfumu. Základ parfumu je plný ťažkých a dlhotrvajúcich vôni, ktoré môžeme cítiť aj po niekoľkých hodinách.
Pár tipov na záver
Už ste sa sami seba pýtali, prečo si nanášame parfumy na zápästia a krk a nie napríklad na čelo alebo brucho? Parfum, tak ako aj správny koňak, potrebuje teplo aby mohol rozvinúť svoje vône. Teplo je v tele tam, kde je dostatočné a stále prekrvenie, preto je priestor za ušami, krk a zápästie ideálnym miestom na použitie parfumu. Nezabúdajte taktiež, že po nanesení sa parfum nerozotiera ako krém na ruky. Trením síce vzniká teplo, ale zároveň sa aj zmení molekulová štruktúra vône.
Parfum by ste mali kupovať osobne. Po nanesení parfumu je vhodné opustiť predajňu aspoň na 20 až 30 minút. Odborníci odporúčajú medzi skúšaním jednotlivých parfumov vdychovať vôňu kávových zŕn, ktorá neutralizuje predošlé vonné dojmy. Moja ďalšia rada znie: kupujte parfumy podľa ročných období. Niekomu sa to môže zdať prehnané, ale ak ste už niekedy v živote stáli počas horúceho augustového dňa v mestskej hromadnej doprave pri pánovi s ťažkým, mošusovým parfumom, určite viete o čom hovorím. V lete by sa mali používať vône citrusové, svieže, tropické, trávnaté či lesné. Jemné orientálne korenia sú tiež vítanou alternatívou. Na zimu si nechajte ťažšie a teplé vône, napr. drevené, kožené či ťažké korenisté.
Na záver ešte malá rada. Človek nemusí mať poličku plnú parfumov, stačí keď má gentleman dva až tri. Jeden by mal mať na denné použitie, čo však neznamená, že musí byť fádny. Jeden na večer a do spoločnosti. A nakoniec jeden špeciálny, ktorý spôsobí, že sa za ním okoloidúca dáma otočí a predstaví si, ako by asi ten parfum bol cítiť v tesnej blízkosti.